Co Tě přivedlo ze Slovenska do České republiky?

Do Brna som prišla študovať. Vedela som, že je tu fyzioterapia v porovnaní so Slovenskom na lepšej úrovni. Brno sa mi vždy páčilo a lákalo ma a z Nového Mesta nad Váhom, odkiaľ pochádzam, je to len 2 hodiny cesty. Po dokončení školy som už v Brne zostala, som tu vyše 6 rokov.

Jak jsi se dostala k volejbalu a následně v Brně ke KáPéčku? 

K volejbalu ako takému som sa dostala v štvrtej triede na základnej škole, keď si ma na krúžku loptových hier vyhliadol tréner Riecky (ďakujem Peťo) a pozval ma na prvý volejbalový tréning. Pamätám si, že sa mi vôbec nechcelo, ale pozrieť som sa tam šla a vtedy začala moja láska k volejbalu a už síce iba na amatérskej úrovni, ale hrám ho doteraz. K práci v KP som sa dostala cez spolužiačku, ktorá hľadala k nim do ambulancie niekoho, kto by sa posledných pár týždňov sezóny (2018/19) staral o volejbalistky. Povedala som si, že by to mohlo byť fajn a prečo to neskúsiť. Baby sú veľmi šikovné a prirástli mi k srdiečku a síce je to niekedy veľmi náročná práca, vidím v nej veľký zmysel a baví ma, rovnako ako volejbal z tejto „druhej“ strany namiesto na ihrisku v realizačnom tíme na lavičke.

Tvůj obor je fyzioterapie, proč jsi se rozhodla zrovna pro něj?

Chcela som skombinovať veci, ktoré ma bavili v škole (biológia, chémia), prácu s ľuďmi a moje záľuby (šport a cestovanie). Vyšla mi z toho fyzioterapia alebo športová medicína, prijímačky som spravila na medicínu aj na fyzio. Nakoniec vyhrala fyzio, a túto voľbu vôbec neľutujem. Bakalárske štúdium som absolvovala na LF MU v Brne a magisterské následne na FTK UP v Olomouci. Veľmi veľa a nový pohľad mi dala stáž v Austrálií, ktorú som po škole absolvovala. 

Co všechno si pod tímto odvětvím má představit laik?

Fyzioterapeut nie je masér alebo sestrička, ktorá zapína vodoliečbu, ako si stále bohužiaľ veľa ľudí myslí. Povedomie o našej práci sa zlepšuje, stále to však nie je ono. Fyzioterapia je o komplexnom vyšetrení klienta, návrhu individuálneho liečebného plánu, o úprave zlých pohybových stereotypov a starostlivosti o svoje telo pod našim vedením. Teda hlavne o aktívnom cvičení. 

Kde všude v současné době pracuješ a co všechno máš na starosti v KP?

Fú, to by mohla byť odpoveď na ďalší článok, skúsim to skrátiť :-D. Pracujem v Centre rehabilitační a sportovní péče v Brne. Máme dve pobočky, kde sa striedam, v hale na Vodovej a v centre na Rašínovej ulici. Od začiatku budúceho roka otvárame novú pobočku v Campuse v Bohunicích, takže ma bude možné nájsť aj tam. V rámci toho sa starám aj o holky z KP (U17, U19 a od tejto sezóny už aj A tím žien) a okrem fyzioterapeutky u týchto tímov ešte teda plním rolu akéhosi koordinátora zdravia, občas pomocného asistenta trénera alebo čo je zrovna treba J. Inak ku mne v pondelky a v stredy baby chodia na individuálnu fyzio, okrem toho máme týždenne pravidelné skupinové kompenzácie (napr. "kotníkové stredy"). Zranené hráčky vídam aj častejšie, mimo tieto hodiny ma v prípade potreby navštevujú aj mladšie hráčky či už z prípraviek alebo žiačok. A ak o víkendu stíham, jazdím s holkami na zápasy a turnaje. 

Proč je pro sportovce důležité spolupracovat s fyzioterapeuty?

Fyzioterapia by mala byť neoddeliteľnou súčasťou každého športu. A to nielen ako terapia alebo prvá pomoc po zranení, ako to často je alebo si to ľudia myslia. Malo by ísť hlavne o prevenciu, zistiť slabé miesta športovca a venovať sa im ešte pred zranením a snažiť sa zraneniam vyhnúť. Ak už zranenie nastane, intenzívnou starostlivosťou sa vrátiť k plnej výkonnosti a zabrániť, aby sa opakovalo alebo viedlo k inému. Ďalšia nemenej dôležitá vec je kompenzácia jednostrannej prípadne vysokej záťaže. A to vo forme stabilizačných kompenzačných cvičení, strečinku a dostatočnej regenerácie. A to práve nielen u dospelých profesionálov, ale predovšetkým u detí. Preto sa aj my u nás v CRSP snažíme oslovovať kluby spolu s rodičmi mladých športovcov a šíriť dôležitosť fyzioterapie práve v tejto oblasti. 

Na co by z hlediska Tvého oboru měla dbát současná společnost, kdy většina lidi sedí u PC a málo se hýbe?

Podľa mňa, a toho sa snažím aj ja sama držať, chýba ľuďom hlavne “normálny pohyb”. Ak je to možné, auto vymeniť za prechádzku alebo kolo. Namiesto výťahu vyjsť dve poschodia po schodoch. prejsť sa na vzdialenejšiu zastávku a až odtiaľ nastúpiť na šalinu. A potom v tej práci samozrejme nesedieť 8 hodín na židli za PC, ale meniť polohy, každú hodinu vstať, prejsť sa za kolegom, pre kávu, k tiskárni, protáhnout se, napr. telefonovať počas chôdze. Jednoducho sa hýbať.

Kolik Ti je let?

Mám 27. Je ale zaujímavé a zábavné, ako často a jednoducho si na turnajoch alebo sústredkách s U19 a U17 ľudia okolo (protihráčky, tréneri, rodičia) myslia, že som jedna z hráčok, pri holkách teda asi mladnem.

Máš nějaký oblíbený film, u kterého se po náročné práci zaručeně odreaguješ?

Na odreagovanie si asi radšej pustím seriál, z nich Big Bang Theory a Grey´s Anatomy. Raz za čas si rada pozriem aj filmy, ťažko vybrať jeden konkrétny. Keď tak asi Harry Potter, ten sa dá pozerať donekonečna.

Barbora Mertová